Krásy okolia

Krásy a pamiatky blízkeho okolia domova sociálnych služieb

     Okolie domova sociálnych služieb je mimoriadne bohaté na prírodne i kultúrne pamiatky. Len ich podrobné vymenovanie by vytvorilo rozsiahly zoznam. Samotný kláštor domova s barokovým kostolíkom je zapísaný v zozname pamiatok a nachádza sa v pamiatkovej zóne mesta Spišské Podhradie. Spolu s farským kostolom s románskou vežou patria medzi najcennejšie pamiatky v centre mesta. Niektoré ďalšie zaujímavosti sú uvedené na nasledujúcich obrázkoch.

   

                        Malebné ráno po daždi - centrum mestečka                                            Posledná zachovalá synagóga na Spiši

   

Stredoveká mýtna stanica                                                                   Farský kostol s románskou vežou

   

                         Znak mesta na budove starej radnice                                                               Pohľad na mesto z Dreveníka

            Vznik mesta Spišské Podhradie súvisí so vznikom hradu. Prvá zmienka o mestečku je z 12. storočia, presnejšie z r. 1174 v súvislosti s kostolom1 Mesto v r. 1241 vypálili Tatári2. R 1412 Žigmund do zálohy poľskému kráľovi Vladislavovi 13 Spišských miest, medzi ktorými bolo i Spišské Podhradie. Tieto mestá potom podliehali poľskému starostovi, sídliacemu v Ľubovni. V roku 1456 Kráľ Ladislav V. udelil mestu právo na týždenné trhy, čo znamenalo rozvoj remeselníckych cechov, ktorých v Spišskom Podhradí bolo v tých časoch vyše tridsať. V r. 1710 epidémia moru spôsobila smrť vyše 1 600 obyvateľov. V roku 1772 Mária Terézia pričlenila späť k Uhorsku 13 spišských miest a následne v r. 1778 bol v Spišskej Novej Vsi vytvorený okres 16 spišských miest. Po roku 1876 patrilo mestečko do Spišskej župy. Po vzniku ČSR boli Spišskému Podhradiu odňaté mestské práva. Počas II. sv. vojny mnoho ľudí odišlo. Počas Slovenského štátu po návšteve Tisu bol mestečku vrátený štatút mesta. Po roku 1948 bo znova odňatý Spišskému Podhradiu štatút mesta. Po roku 1949 pričlenili k Spišskému Podhradiu do vtedy samostatnú obec Spišskú Kapitulu. 
 

            Spišskú kapitulu tvorí samostatná opevnená obec, ktorá ako už bolo spomenuté, bola po II. svetovej vojne  pričlenená k Spišskému Podhradiu. Ako ukázal archeologický prieskum existoval v 11. storočí neďaleko terajších hradieb, smerom na západ, rozsiahly benediktínsky kláštor zasvätený svätému Martinovi, ktorého začiatky siahajú pravdepodobne až do 9. storočia. Medzi katedrálou a biskupským palácom boli objavené pozostatky kaplnky  sv. Ondreja z druhej polovice 11. storočia. Pravdepodobne koncom 12. storočia bolo založené Spišské prepošstvo ako súčasť Ostrihomskej diecézy. Jeho vznik súvisí s nemeckou kolonizáciou po tatárskom vpáde. Prvým známym prepoštom bol Adolf z Meranu. Hneď za jeho čias vznikla kapitula, pôvodne pozostávajúca zo štyroch kanonikov, ktorých počet sa v priebehu rokov menil, až po reformácii sa ustálil na počte 10. Kanonikov menoval najprv prepošt, od 17. storočia Ostrihomský arcibiskup a od čias Márie Terézie uhorskí panovníci. V roku 1776 Mária Terézia vydala listinu o založení Spišského biskupstva. V 13. storočí vznikla v priestoroch kapitule škola. V roku 1648 tu jezuiti založili gymnázium.   V r. 1815 vznikol na kapitule seminár a v roku 1819 prvý riadny učiteľský ústav v Uhorsku. V súčasnosti, po 40 ročnom násilnom prerušení tradície, znova bol založený kňazský seminár.
Najvýznamnejšími pamiatkami sú biskupská katedrála sv. Martina postavená na staršom románskom základe v gotickom štýle, biskupský palác a baroková hodinová veža. Avšak celú kapitulu, snáď až s výnimkou budovy seminára, tvoria architektonické pamiatky, ktoré majú aj pre bežného turistu nezvyčajné čaro. Spišská Kapitula je od roku  1951 mestskou pamiatkovou rezerváciou.

   

   

         Najväčšiu pozornosť návštevníkov kraja pútajú rozsiahle, dnes už zakonzervované ruiny Spišského hradu. Spišský hrad je jeden z najväčších hradných komplexov v strednej Európe. Jeho mohutné múry sa vypínajú vyše dvesto m nad okolím a vytvárajú malebnú scenériu severovýchodnej časti Hornádskej kotliny. Prvé osídlenie hradného vrchu pochádza z 5. tisícročia pred Kristom a patrí ľuďom bukovohorskej kultúry. Výstavba hradu začala v 11. storočí. Jeho význam umocňovala stredoveká jantárová cesta. Kráľ Bela IV. v listine z 19. septembra 1249 povoľuje spišskému prepoštovi postaviť na vlastné náklady palác a obrannú vežu. Táto listina je prvou písomnou zmienkou o hrade. V 13. - 16 storočí bol viackrát prestavaný. Obývaný bol až do r. 1780, kedy ho zničil požiar. Do roku 1945 bol hrad majetkom grófskej rodiny Csákyovcov. V r. 1961 sa stal hrad národnou kultúrnou pamiatkou a v r. 1969 - 1978 prebiehal na hrade archeologický výskum.

    

Pohľad na Spišský hrad od Sp. Podhradia                                Pohľad z juhu pri západe Slnka v Zime

 

Stredný hrad - prechod do horného nádvoria                        Pohľad z horného nádvoria na dolné nádvorie

                

                                         Dominanta hradu - kruhová veža                                    Expozícia múzea na hornom nádvorí

 

         Žehra je jednou z najstarších osád pod Spišským hradom. Prvá správa je z r. 1245. Jej opevnený kostolík Svätého ducha je od r. 1985 Národnou kultúrnou pamiatkou. Podľa historických prameňov bol kostol postavený v r. 1245 - 1275. Je postavený v neskororománskom a ranogotickom slohu. V kostole sa zachovali cenné stredoveké fresky z 13. - 15. storočia.

Pohľad na žehriansky kostolík z Dreveníka

 

Sobotisko (Sobocisko) tvorí najvýchodnejšia travertínová kopa medzi hradným vrchom a pohorím Branisko. Z tejto lokality pochádzajú artefakty paleolitického človeka.

Sobotisko

 

Ostrá hora (Ostra hura) tvorí severné pokračovanie komplexu travertínových kôp a tvorí spájajúci článok medzi ním a najsevernejšou travertínovou kopou - hradným vrchom. Na jej južnom svahu sa nachádzajú pozostatky z keltského hradiska.

    

Pohľad na Ostrú horu z hradu                                       Pod Ostrou horou sa v jeseni 2005
z hradu (smerom na juh)                                                  usadili hollywoodski filmári

 

Dreveník tvorí najstaršia a najmohutnejšia sústava travertínových kôp v strednej Európe. Jeho severným pokračovaním je Ostrá hora a Hradný vrch. Dreveník obsahuje pestrú škálu vzácnej flóry i drobnej fauny a rozmanité bizarné skalné útvary - skalné mestá. Speleologickým výskumom bolo popísaných 24 väčšinou drobných jaskýň puklinového charakteru. Z nich najväčšia je ľadová jaskyňa na juhu Dreveníka (vyše 100 m dlhá). Dreveník bol najstaršou prírodnou rezerváciou (z r. 1933). V súčasnosti je národnou prírodnou reazerváciou a jediným unikátnym nadregionálnym ekosystémom na Slovensku. Dreveník je bohatý na archeologické nálezy, ktoré sú ozdobou mnohých múzeí Európy.

    

Vstup do "Kamenného rája" v SV časti Dreveníka

                   

    

 

Sivá brada je travertínová kopa o priemere približne 50o m vedľa hlavnej cesty E 18, západne od mesta Spišské Podhradie. Je národnou prírodnou rezerváciou v dôsledku výskytu rôznych druhov flóry, podmienenej travertínovým podkladom a zložením vody, ktorá dodnes  vyviera z niektorých do dnes aktívnych 8 žriedel.  Do polovice 50 rokov 20 storočia  sa na jej úpätí nachádzali jedny z najúčinnejších kúpeľov na reumatizmus , ischias a žalúdočné choroby v bývalej ČSR.

Pohľad na Sivú bradu zo západu

Všetky spomenuté lokality boli v decembri r. 1993 zapísané do Zoznamu svetového kultúrneho dedičstva UNESCO ako Krajinný celok Spišský hrad a okolie.

Aj v širšom okolí Spišského Podhradia sa nachádzajú významné prírodné i kultúrne lokality. Z najvýznamnejších spomenieme napr. mesto Levoča, národný park Slovenský raj a Vysoké Tatry.

    

                           Námestie majstra Pavla v Levoči                                Suchá Belá - Slovenský raj

 

Použitá literatúra:
 
1. Hradszky  J.: Vlastivedný slovník Slovenska III., Bratislava 1978
2. Cselenyi L.: Spišské Podhradie, Košice

Táto stránka používa súbory cookies pre zaistenie funkčnosti webu a získavanie štatistík návštevnosti webu. Viac informácií.