Kláštor sv. Jána z Boha

Kláštor

      Kláštorná budova, z ktorej jednu časť tvorí aj nemocnica, je barokové štýlu s neskoršími úpravami. Samotná stavba sa skladá z troch meštianskych domov, ktoré sú navzájom prefasádované.  Prvá budova je z roku 1643, ako o tom svedčí pôvodný portál na nádvorí. Tento dom daroval Milosrdným bratom Teodor Lubomirski v roku 1731. Kvôli malým kapacitným priestorom rehoľníci začali čoskoro rozširovať kláštor. Základný kameň na rozšírený kláštor posvätil spišský prepošt Ján Pelez v roku 1733. Nemocnicu tak mohli vybudovať už pre 10 nemocných. Stavba nemocnice bola uskutočnená na začiatku roku 1736. Nemocnicu zasvätili sv. Jánovi z Boha, ako o tom svedčí aj latinský nápis na priečelí kostola. Pre stále väčšie množstvo chorých bratia rozšírili kláštor v 19. storočí. Kláštorná budova prešla mnohými stavebnými úpravami, z ktorých posledné boli prevedené v rokoch 1948 – 1949 a 1995.

      Kláštor sa skladá zo štyroch krídel s obliehajúcou chodbou okolo pretiahnutého úzkeho rajského dvora. K nej je z južnej strany pripojený kostol, ktorý prilieha k vstupnej chodbe kláštora. Chodby a miestnosti starého jadra kláštora sú zaklenuté krížovými hrebienkovými klenbami. Na prízemí, pred rokom 1950, bola lekáreň, laboratórium, hospodárske a spoločenské miestnosti. Na poschodí sa nachádzala nemocnica a miestnosti rehoľníkov (klauzúra).Vchody do miestností v kláštore majú kamennú pásovú šambránu a barokové výplne dverí.

      Od roku 1950 celá budova kláštora slúži ako ústav sociálnej starostlivosti pre duševne choré ženy. Má 145 lôžok.

      Kláštor s nemocnicou opäť pripadol, po reštitučných zákonoch, reholi 10. júna 1994. Dostal nové pomenovanie Domov sociálnych služieb. Celý komplex týchto budov a ich stav si prezrel 4. júla 1996 aj generál rehole z Ríma spolu s viceprovinciálom Fabiánom Mačejom.

 

 

Kostol

       Po skončení stavby novej časti nemocnice Milosrdní bratia sa rozhodli začať so stavbou kostola, ktorý by slúžil nielen im, ale aj chorým a ostatným veriacim. Za pomoci mnohých obetavých ľudí mohol už 8. apríla 1736 titulárny biskup a spišský kanonik Peter Castelani de Montigni posvätiť základný kameň pre nový kostol. Kostol začali stavať na mieste, kde stála predtým kaplnka. Stavba kostola pokračovala veľmi rýchlo, lebo už v nasledujúcom roku 1737 (29. semptembra), ho posvätil František Klobucizky, titulárny biskup z Nemesinu a ostrihomský kanonik. Kostol zasvätili svojmu zakladateľovi sv. Jánovi z Boha, tak isto ako aj nemocnicu.

      Radosť z nového kostola však netrvala dlho. V mestečku 14. júla 1749 vypukol veľký požiar, pri ktorom vyhorelo 295 domov a s nimi aj farský kostol, fara, škola s kláštorom rehoľníkov. Za pomoci obetavých ľudí začali bratia s opravou nedávno postaveného kostola.

      Kostol sv. Jána z Boha stojí na západnej strane námestia. Je to jednoloďová stavba obdĺžnikového tvaru, ktorá je z južnej strany pripojená ku kláštoru. Kostol je 7 metrov široký a 25 metrov dlhý. Štít kostola má volútové zakončenie s vstavanou vežou, ktoré vytvoril Martin Speer v roku 1737. Loď kostola je zaklenutá krížovou hrebienkovou klenbou. Táto klenba sa zbieha do štylizovaných rastlinných volútových hlavíc pilastrov. Oratórium, ktoré používali rehoľníci, je segmentovo uzavreté, s podkasaným dreveným parapetom. Fasády sú členené lizénovým rámom a majú čiastočne zachované pôvodné riešenie renesančných okien s barokovou mrežou. Nad vchodom do kostola sú tri obrazy maľované na omietku. Na ľavej strane je namaľovaný sv. Augustín, v strede sv. Ján z Boha a na pravej strane sv. Karol Boromejský.

      Na priečelí kostola sa nachádza latinský nápis (chronostichos). Z toho nápisu je zrejmé, že nemocnica je zasvätená sv. Jánovi z Boha. Z veľkých písmen, ktoré sú zároveň latinskými číslicami, vypočítame rok 1736. V tomto roku bola nemocnica postavená a posvätená.

      V roku 1946 bola opravená celá veža a pokrytá hliníkovým plechom. Na vrchol veže bol daný pozlátený kríž. Do veže bolo vložené aj puzdro s pamätným listom opravy. Vo veži sa nachádza jeden zvon.

      Posledná väčšia vnútorná oprava kostola bola v roku 1949. Bola opravená poškodená omietka, do lode dali travertínové piliere a kostol vymaľovali. Na klenbu dali namaľovať päť obrazov zo života sv. Jána z Boha a zreštaurovali aj oltáre. Maliarske práce urobili majstri Bélo Gábor z Košíc a E. Massáni.

      Vnútorné zariadenie kostola je barokové. Kostol má tri oltáre. Na hlavnom barokovom oltári z roku 1727 sa nachádza oltárny obraz, ktorý znázorňuje oslávenie sv. Jána z Boha v nebi. Obraz v stĺpovitej architektúre namaľoval Martin Speer v roku 1778 (1799?). Pod obrazom sa nachádza menšia pieta, o ktorej sa traduje, že pochádza z hradnej kaplnky. Na ľavej strane obrazu je socha sv. Jozefa a na pravej strane socha sv. Jána Krstiteľa. Vedľa nich sú sochy biskupov sv. Mikuláša a sv. Augustína. Na nadstavci sú sochy sv. Anny a sv. Barbory.

      Bočný oltár na ľavej strane lode je zasvätený Panne Márii, kráľovnej anjelov. V strede oltára je obraz, ktorý znázorňuje Pannu Máriu v nebi s anjelmi. Oltár je barokového štýlu, z prvej tretiny 18. storočia. Po stranách obrazu sú sochy sv. Františka Saleského , sv. Františka Xaverského a sv. Jána Almužníka. Na nadstavci je socha sv. Krištofa.

      Bočný oltár na pravej strane je zasvätený sv. Jánovi Nepomuckému, ktorého obraz sa nachádza v strede oltára. Oltár je tiež barokového štýlu z polovice 18. storočia. Na ľavej strane od obrazu je socha Božského Srdca Ježišovho a na druhej strane sú sochy sv. Petra a Pavla, sv. Sebastiána a sv. Rocha. Na nadstavci je socha sv. Rozálie.

     Kazateľnicu z druhej polovice 18. storočia zdobia sochy štyroch evanjelistov. Na jej vrchole je socha anjela Michala Archanjela.

    V kostole sa nachádzajú i barokové lavice z prvej tretiny 18. storočia, obraz Sedembolestnej Panny Márie (ranobarokový štýl), ktorý údajne priniesli prví Milosrdní bratia z Poľska, socha Panny Márie z konca 15. storočia, obraz Vir dolorum z 18. storočia a obraz sv. Karola Boromejského v barokovom štýle z 18. storočia, ktorý bol prenesený z biskupskej rezidencie.

      Na chóre sa nachádza organ značky Rieger, ktorý zakúpili v roku 1939.

     V roku 1881 bol opravovaný farský kostol, ktorý bol zasvätený Panne Márii. Počas jeho opravy, od augusta až do polovice novembra, mali veriaci sväté omše len v kostole Milosrdných bratov.

      Pod kostolom je veľká krypta s tehlovou klenbou. Výška stropu je 2,5 metra a je v nej 27 miest na pochovávanie. V krypte sú pochovaní rehoľníci, ktorí tu pôsobili. Okrem nich je tam pochovaný aj gróf Alexander Čáki, ktorého previezli v roku 1820 z Dómu sv. Alžbety v Košiciach a už aj vyššie spomínaná grófa Klára Melitová.

    Nariadením Jozefa II. bolo zakázané pochovávať mŕtvych v kostolných kryptách. Rehoľníkov preto začali pochovávať na miestnych cintorínoch. V Spišskom Podhradí na cintoríne sú pochovaní napr.:

                Hermenegildus Schramek – zomrel 18. apríla 1895,

                Benignus Lastivka – zomrel 25. mája 1940,

                Šimon Tellyesniczky – zomrel 21. septembra 1940,

                Emil Podolík – zomrel 3. marca 1948

                a ďalší bratia.

      Hroby týchto rehoľníkov majú pomníky, na ktorých, okrem podstatných údajov, je aj znak rehole – granátové jablko. Hroby sú upravované a udržiavané miestnymi veriacimi.

Táto stránka používa súbory cookies pre zaistenie funkčnosti webu a získavanie štatistík návštevnosti webu. Viac informácií.